Postoj chvíľa, si krásna

Úprimne si myslím, že dnes je ťažšie ako kedykoľvek v minulosti žiť život v rovnováhe. Teda ak ste si práve nezvolili život niekde v pokoji na samote. Doba je uponáhľaná. Každý deň na nás čaká množstvo povinností i mnoho lákavých možností. Práca, rodina, domácnosť, angličtina (pokojne si sem dosaďte svoju jogu, španielčinu, fitko, aromaterapiu...). Stretnutia s priateľmi, rodinné oslavy. Máme možnosť cestovať, vzdelávať sa. Aj ja mám nesplnené cestovateľské plány – ešte som nevidela Barcelonu, Srí Lanku ani Island. Neskúsila som bungee jumping ani zoskok z lietadla (parasailing úspešne absolvovaný). V divadle ma práve teraz láka premiéra nového muzikálu, v októbri je koncert Janka Ledeckého. A doma pri posteli sa mi hromadia neprečítané knihy. Ale všetko má svoj čas, nič mi neutečie. A ak áno, asi to tak malo byť.

Kedysi som mala zaradenú rýchlosť, pri ktorej som stíhala všetko. Len som si to „všetko“ nestíhala naozaj užiť, uvedomiť, precítiť. V tom konkrétnom okamihu. Ale lepším sa. Zaviedla som si pravidlo dvoch dní do kalendára – v pracovnom týždni si len dva večery plánujem na iné aktivity ako na relax doma či vonku. Ak cestujem, beriem si dovolenku deň pred odchodom a deň po príchode. Umožní mi to nielen plynulý prechod do práce, ale aj precítenie prežitého. Hovorím tomu “čas vďačnosti”.   

Z môjho životného šprintu sa stal pekný maratón tempom, ktoré mi vyhovuje. Také, pri ktorom vnímam veci okolo seba. Aj to, aký je život nádherný. Možno zažijem menej, ale o to intenzívnejšie. A veľakrát sa mi chce slovami básnika povedať: ”Postoj chvíľa, si krásna." Zatiaľ som nenašla lepší recept na život ako všímavosť a vďačnosť. A ako ste na tom vy?


Mirka