Čaro okamihu

Tiež dokážete robiť viacero vecí naraz? Cestou do práce vybavujete telefonicky naliehavé
veci, raňajkujete pri počítači a pri obede s kolegami odpisujete na maily? Sú chvíle, keď je to
potrebné, žijeme v takom svete. Nazývame to multitasking a sme hrdí, že sme v tom dobrí.
Psychológovia už dávno tvrdia, že multitasking u ľudí nefunguje. Sú len situácie, keď robíme veci
rýchlo za sebou, preskakujúc z činnosti na činnosť. Tento spôsob je pre myseľ a našu pozornosť
mimoriadne vyčerpávajúci. Iste, dá sa to zvládnuť, ale vyberá si to daň v podobe únavy
a nedostatočnej pozornosti. Skúsme sa zamyslieť, či sa návyk robiť viacero vecí naraz neprenáša do
nášho života aj vtedy, keď to nie je potrebné. Vieme si užiť prítomnú chvíľu? Tak naozaj, naplno?
Vieme skrotiť myseľ naučenú skákať sem a tam?

Často vidím rodičov ako idú s ratolesťami do škôlky. Je to jedna z chvíľ, ktorú strávime buď
myšlienkami niekde inde, vlečúc dieťa za ruku, alebo ju jednoducho prežijeme a precítime. Nedávno
som bola svedkom krásneho rozhovoru malého dievčatka so svojím ockom práve počas rannej cesty
do škôlky. Dievčatko sa pýtalo a ocko odpovedal. Pokojne a sústredene si užívali vzácnu chvíľu.
V ovzduší bolo cítiť tú magickú chvíľu okamihu.
Podobne to môže byť pri hre s dieťaťom. Nezáleží na tom, či je to stavanie lega, robenie
koláčikov z piesku alebo čítanie rozprávkovej knihy. Ak máme dar ponoriť sa do hry úplne, ocitneme
sa v inom svete, kde zabúdame na to, čo bolo a čo bude, je to stav tzv. flow, kedy existuje jediné
– činnosť, ktorú práve robíme. My, ženy, sa niekedy smejeme mužom, ak ich vidíme pri takejto hre,
že sú ako deti. Presne o tom to je :-)).
Ak sa venujeme plne a sústredene nejakej činnosti, prináša nám oveľa viac radosti a zážitku
a pravdepodobne aj lepší výsledok. Spomínate si na privreté oči speváka, ktorý prežíva naplno príbeh
svojej piesne či úplné odovzdanie sa tancu baletnej umelkyne? Viem, nie sme všetci umelci, ale
hlboké ponorenie sa a s tým spojený zážitok flow vieme zažívať pri úplne obyčajných veciach my
všetci. Napr. pri varení, maľovaní, žehlení, čítaní, jednoducho pri všetkom, čo máme radi aspoň
natoľko, že tomu venujeme plnú pozornosť.
Platí to aj v práci. Hoci multitasking sa v biznise zdá byť výhodou, som presvedčená, že je to
omyl. Nie výhoda, len nevyhnutnosť. Je lepšie venovať sa krátko a sústredene jednej činnosti a dať do
nej plnú myseľ, energiu aj srdce. Výskumy hovoria o tom, že prerušenie činnosti na dlhšie ako 3
minúty spôsobí, že musíme vydať ďalšiu energiu na vrátenie sa do problematiky. Určite to poznáte,
ak vás niekto vyruší, chvíľu trvá kým ste opäť „v obraze“.
Sú činnosti, pri ktorých nám je na prvý pohľad jasné, že nejdú dokopy, jednoducho sa nedajú
kvalitne robiť v rovnakom čase. Napríklad telefonovanie a sledovanie filmu, čítanie a počúvanie rádia,
písanie a konverzovanie. Zamestnávajú totiž rovnaké centrá mozgu. Iné činnosti, naopak, vyzerajú, že
sa môžu veľmi pekne dopĺňať. Príjemný rozhovor pri chôdzi lesom, počúvanie hudby zo slúchadiel
počas ranného behu, čítanie novín pri jedle. Je to do určitej miery pravda, ale viete si predstaviť aj iný
zážitok? Na prechádzke v lese zachovať ticho a vnímať vône a zvuky, pri behu počúvať okolité ticho
alebo zvláštny ruch mesta, pri jedle si každé sústo užívať ako dar.

K čomu nás chcem dnes pozvať je, aby sme občas robili drobné zastavenia, kým
skombinujeme viacero činností len tak zo zvyku. Urobme vedomé rozhodnutie, čo mi má daná chvíľa
priniesť, čo potrebujem a čo mi je práve najužitočnejšie. Keď som na večeri s priateľmi a užívam
si príjemný rozhovor, aspoň na chvíľu odkladám mobil i starosti. Ak sa hrám či rozprávam s dieťaťom,

vnímam krásny detský svet fantázie a vzácnu chvíľu, čo nás zbližuje. Cestou do práce občas zastavím
myšlienky a obdivujem zasneženú krásu nášho sídliska. Má svoje čaro aj v meste, verte mi.
Doprajme si prepych užívať život naplno so všetkým, jeho obrazmi, vôňami, zvukmi, chuťami.
Prajem vám krásne užívanie si prítomných okamihov :-).

Miroslava Košibová


Článok bol zverejnený v časopise Harmónia 1/2019