Objavte svoj vnútorný kompas

O hodnotách sa bežne nerozprávame len tak pri raňajkách či pri pokladni v obchode. Vedome im venujeme pozornosť väčšinou v krízových či zlomových situáciách. Napriek tomu sú hodnoty s nami neustále, či si to už uvedomujeme alebo nie, pri našom každodennom rozhodovaní.

Pozývame vás na krátke zamyslenie sa s nami... Ak by ste mali vymenovať svojich 10 najdôležitejších hodnôt, ktoré by tam boli? Rodina, práca, postavenie, peniaze, zdravie, futbal, štúdium, nezávislosť, cestovanie...? Urobte si malé cvičenie a spíšte si ich. Ak už máte čierne na bielom zachytené to, na čom vám záleží a čo je pre vás cenné, urobte si zároveň aj pomyselný rebríček hodnôt. Ktoré by boli na prvom mieste a ktoré na poslednom? Dôležité je byť úprimný, sú to vaše hodnoty a váš hodnotový rebríček.

Urobte si dôkladnú inventúru svojho života.

Ak sa neviete rozhodnúť, pomáhajú odpovede na otázky – je pre mňa dôležitejšie zdravie, alebo práca? Práca, alebo peniaze? Postavenie alebo rodina? Výborne. Teraz, keď už máte pomenované hodnoty v poradí od 1 do 10, spíšte si, čomu v bežnom živote, každý deň, od pondelka do nedele, venujete najviac času, na čo vydávate najviac energie a peňazí. Nasleduje malé porovnanie. Ak je významné miesto vo vašom rebríčku venované rodine, venujete je dostatok času? Toľko, koľko by ste chceli? A čo zdravie? Máte ho vo svojich hodnotách? Koľko času, peňazí a pozornosti venujete vedome zdraviu? Ako ste na tom s energiou a časom, ktorý venujete práci? Je veľmi dobré, ak sa občas v živote zastavíme a urobíme si takúto malú inventúru. Niekedy venujeme najviac času práci, aj keď prioritou sú pre nás naše deti, rodičia, partner či manžel. Je to v poriadku, ak prácu potrebujeme pre zabezpečenie svojej rodiny, teda práca je sprostredkujúcou hodnotou. Vtedy je vhodné hľadať správnu mieru a najmä vytvoriť si s rodinou model, v ktorom vieme iným spôsobom a v inom čase kompenzovať rodine nedostatok času.

Stanovte si priority, ktoré sú pre vás dôležité.

Niekedy je potrebné robiť aj neľahké rozhodnutia, ako to urobila napríklad Lenka. Začala pracovať v úspešnej obchodnej spoločnosti na recepcii. Čoskoro si ju všetci obľúbili pre jej šikovnosť, ochotu a úsmev. Jednoducho recepčná na „nezaplatenie“. Po čase firma hľadala asistentku riaditeľa. Náročnejšia i lepšie platená pozícia. HR manažérka Jana navrhla riaditeľovi, aby miesto hľadania novej sily dali príležitosť Lenke. Zdalo sa, že je to skvelé riešenie pre všetkých. Preto bola Jana prekvapená, keď sa u nej na druhý deň v kancelárii zjavila Lenka: „Nechápte ma zle, som vám vďačná, že ste si všimli, že svoju prácu robím dobre, ale ja by som rada ostala na recepcii.“ „Lenka, a to už prečo? Je to pre vás skvelá príležitosť, budete mať zaujímavejšiu prácu a, samozrejme, aj lepšie ohodnotenie,“ zareagovala zaskočená Jana. Lenka to vysvetlila: „Chcela by som v budúcnosti náročnejšiu prácu a peniaze by sa mi tiež zišli ako soľ. Momentálne som však sama so synom, je práve prvák a po tom, ako sme sa rozišli s manželom, považujem za potrebné sa mu maximálne venovať. Tak by som ešte rok-dva rada ostala pri menej náročnej práci. Potom budem vďačná za inú príležitosť.“ Lenka si zvolila podľa svojho hodnotového rebríčka a urobila to, čo v danej chvíli považovala za najrozumnejšie. Dočasne odsunula svoju vlastnú sebarealizáciu kvôli rodine. Urobila tak zrelo a bez ľútosti za premárnenou príležitosťou. Mimochodom, tento príbeh mal dobrý koniec. O dva roky Lenka sama prejavila záujem o inú pozíciu a úspešne ju zvládla.

Ujasnite si, čo má pre vás najväčšiu hodnotu.

Nastanú situácie, keď sa v nás naše hodnoty „bijú“. To môže byť práve klasická dilema práca – rodina, peniaze – iná práca, rodina – koníčky. Vtedy nastáva moment pravdy, keď si potrebujeme ujasniť, čo je cennejšie. Naše hodnoty sa môžu meniť – vekom, životnými etapami i skúsenosťami. Ak máme v hodnotách jasno, predídeme situácii, v ktorej sa ocitol Jozef. Jozef si získal povesť skvelého odborníka už pred tridsiatkou. V zahraničnej spoločnosti na technickom oddelení pracoval len tri roky a už dostával príležitosť v podobe náročných úloh. Keď jeho šéf postúpil na riaditeľskú pozíciu, prejavil záujem o uvoľnené vedúce miesto. Dostal šancu. Spočiatku bol ako v siedmom nebi, spokojný a hrdý, konečne bol šéfom. Radosť však trvala krátko – Jozefa v skutočnosti nebavilo venovať sa ľuďom ani chodiť na porady a už vôbec nie organizovať niekomu prácu. Popri šéfovskej pozícii nemal čas na veci, ktoré ho najviac bavili, ktoré mu dávali zmysel. Odborné problémy a výzvy, pocit úspechu, keď vyriešil zdanlivo neriešiteľný technický problém – to všetko bolo preč. Miesto toho sa trápil, nebavilo ho chodiť do práce, ľudia ho „otravovali“, jeho podriadení tiež neboli spokojní. Po necelom roku sa vzdal šéfovskej stoličky a je šťastný na svojom „obyčajnom“ mieste špecialistu.

Vnútorné šťastie je vzácna vec.

Univerzálny recept na to, ako správne pracovať s hodnotami, neexistuje. Len rada, že je osožnejšie pracovať srdcom ako hlavou. Napríklad ak si dávate ciele pre nasledujúce obdobie a nedarí sa vám ich plniť, je načase preskúmať, čo vám bráni. Veľmi pravdepodobne sú to práve vaše hodnoty a s tým spojené priority. Napríklad ak sa učíte angličtinu a nerobíte pokroky, je dobré ozrejmiť si príčiny. Nemáte čas, alebo ten čas, čo máte, venujete radšej iným veciam? Učíte sa len preto, že si to vyžaduje firma? Ak áno, môže byť dobrou motiváciou, ak máte jasne v hodnotách kariéru práve v tejto spoločnosti. Pokiaľ to chýba, chýba aj tá správna motivácia. Preto je dobré prispôsobovať svoje ciele svojim hodnotám. Je možná aj iná cesta, že hodnoty prispôsobíte svojmu cieľu. Vždy však v tom musíte mať jasno, aby ste sa na ceste za svojím cieľom nestratili. Ak objavíte svoje vlastné priority a konáte v súlade s nimi, ste na ceste za šťastným a spokojným životom.

Firemná kultúra vyjadruje ducha podniku.

Aj firmy majú svoje hodnoty. Niekedy sú jasne deklarované, napísané, propagované. Pomáha to najmä novým zamestnancom, aby sa zorientovali pri príchode do firmy. Inokedy firma nemá zadefinované hodnoty, ale aj tak nimi žije, sú všade- prítomné a určujú charakter spoločnosti. Ak je vo firemných „žitých“ hodnotách dôvera, zvyčajne je menej problémov so zbytočnou byrokraciou a hierarchiou a aj menej skúsení zamestnanci dostávajú svoje šance. Ak spoločnosť deklaruje, že jej ľudia sú pre ňu dôležití, vidno to aj v individuálnom prístupe k nim. Problém môže nastať, ak príde nový človek z jedného prostredia do úplne iného. Preto je potrebné venovať týmto otázkam pozornosť aj vo výberovom procese. Ťažko si predstaviť, že nový šéf bude tolerovať svojim podriadeným chyby z neskúsenosti, ak prišiel zo spoločnosti, kde sa za chyby trestá. Ak je však vnímavý, v priateľskom prostredí sa môže aj uvoľniť a zmeniť svoje postoje. Ak to nedokáže, môže odísť s pocitom nepochopenia a krivdy.          

                                                                                                                   Miroslava Košibová, Martina Mošková

Článok bol uverejnený v časopise Zisk manažment a na eZisk.